Futbalovým matadorom Kochanoviec je Martin Rada, alias Bubo

„Bubo“ v akcii. Po sezóne chce ešte skúsiť šťastie v okresnej súťaži.
„Bubo“ v akcii. Po sezóne chce ešte skúsiť šťastie v okresnej súťaži. (Autor: Vladimír Vasilenko)
Sportnet|26. máj 2016 o 00:00

Rodák z obce Závadka, ktorého na zelený trávnik priviedol vlastný otec, pred pár dňami oslávil 41. narodeniny.

S malými prestávkami patrí už desať rokov medzi stabilných hráčov klubu FKO Kochanovce. A zažil s nimi postupy aj pády. Nielen o futbale sme sa pozhovárali s kapitánom Kochanoviec Martinom Radom prezývaným Bubo.

Spomínate si na svoje futbalové začiatky?

Bolo to už dávno, ale moje spomienky na futbal sú späté s rodnou obcou Závadka, kde som na miestnom futbalovom ihrisku robil ako malý chlapec prvé kroky pod vedením svojho otca Pavla. Postupne som za miestny klub hrával žiacku a neskôr aj dorasteneckú súťaž, pričom ako šestnásťročný som absolvoval aj letnú prípravu s dorastom Chemlonu Humenné, ktorý v tom čase viedol tréner Roman, no do klubu som neprestúpil.

Kam smerovali vaše kroky po skončení dorasteneckého veku?

Keď som mal sedemnásť, tak som odišiel hrať za susednú obec Topoľovka, ktorá v tom čase prežívala futbalový ošiaľ, keď prakticky každým rokom smerovala vyššie a svoj športový vrchol dosiahla postupom do štvrtej ligy. Bol som mladý, neskúsený chlapec, no od trénerov Koribaniča a neskôr aj Jožka Škrlíka som dostal príležitosť, ktorej som sa chopil. Dres Agrokomu v tej dobe obliekali skvelí futbalisti, z viacerých spomeniem brankára Baka, Milana Nazada, bratov Vaľkovcov, Tona Frajtka či výborného futbalistu, akým bol v tom čase Čižmadia. V klube som strávil dve sezóny, až do doby, kedy som dostal povolávací rozkaz na vojenčinu, ktorú som si odslúžil v Prešove. Po skončení základnej vojenskej služby som hrával piatu ligu v Strážskom a neskôr aj v Jasenove. Na toto obdobie mám veľmi pekné spomienky.

Už vyše desať rokov ste neoddeliteľnou súčasťou kochanovského futbalu, ako sa s odstupom času hodnotíte vaše pôsobenie v tomto klube?

Do Kochanoviec som prišiel v roku 2006 a s týmto klubom som počas tohto obdobia zažil postupy, ale aj pády. V mojej prvej sezóne v drese FKO hrali Kochanovce najvyššiu okresnú súťaž. V tom čase v klube pôsobili takí hráči ako Ivo Čerevka, Marián Kačur, Martin Jelinek, Aďo Gubacký, ale aj veľa ďalších výborných futbalistov. O pár sezón neskôr prišlo ťažšie obdobie, vypadlo sa do druhej triedy, no po krátkom čase sme sa opäť vrátili do najvyššej oblastnej ligy. O správnu symbiózu v klube sa staral predseda klubu pán Peter Čerevka starší, ktorý za ten čas urobil pre kochanovský futbal strašne veľa. S pribúdajúcim vekom prebral po svojom otcovi futbalové žezlo jeho syn Peter, ktorý sa v mužstve dlhé roky stará nielen o dospelých, ale hlavne o výchovu mladých futbalistov.

Už päť rokov hrávate domáce zápasy na neutrálnych ihriskách, nie je to pre klub nevýhodou?

Samozrejme, že áno. V roku 2011 sa obcou prehnala veľká voda, ktorá spôsobila značné škody nielen na hracej ploche, ale aj v útrobách nášho pekného stánku a tak sme museli nútene hľadať nový futbalový domov. Prvý ročník sme „hosťovali“ v susedných Lackovciach a ďalšie dva súťažné ročníky na ihrisku pri Mlyne v Humennom, kde sa nám podarilo vyhrať okresnú súťaž. V tom čase sme mali výborné mužstvo, ktoré bolo poskladané z mladých, ale aj starších skúsenejších hráčov. Manažér mužstva Lukáš Bodnár dokázal mužstvo posilniť o skvelých hráčov z iných okresov, ktorí boli pre Kochanovce veľkým prínosom. Ako som už spomínal, boli sme úspešní v okresnej lige a získali sme dokonca aj superpohár po víťazstve nad Uličom. Po dvoch rokoch v Humennom sme sa presťahovali pod Brekovský hrad, kde sme si našli náš ďalší futbalový domov.
Hneď v prvej sezóne v krajskej súťaži ste skončili na prvom mieste, neľutujete, že ste nepostúpili vyššie?
Ako nováčik sme hrali počas celej sezóny výborný futbal, v mužstve sa vytvorila skvelá partia futbalistov, ktorá to spolu ťahala nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Vtedajší tréner Ján Mucha spoločne s Milanom Karabinčíkom robili pre klub maximum a my hráči sme sa im za ich výborné podmienky a ľudský prístup odmenili dobrými výkonmi na ihrisku. Bohužiaľ pre nás sa v tomto súťažnom ročníku konala reorganizácia súťaží a tak sme aj napriek celkovému prvenstvu postúpiť vyššie nemohli.

Jesenná časť aktuálneho ročníka vám vyšla výborne, no v jarnej časti sa mužstvo výsledkovo trápi. Prečo?

V prvej polovici sme hrali naozaj výborne. Chlapci bojovali jeden za druhého, mali sme výborné výsledky a obsadili sme tretiu priečku s trojbodovou stratou na vedúce Ptičie. Počas zimy od nás odišiel skúsený Šamo, po dlhých rokoch v kochanovskom drese skončil Vlado Gaľo, zranil sa Brindzák. Aj keď sme absolvovali tvrdú zimnú prípravu, počas ktorej sme odohrali až osem prípravných stretnutí, začiatok druhej polovice súťaže nám vôbec nevyšiel. Do mužstva pribudli viacerí noví hráči so skúsenosťami z vyšších súťaží. Bohužiaľ aj napriek posilneniu mužstva sme nedokázali v prvých piatich zápasoch streliť čo i len jeden gól.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Futbalovým matadorom Kochanoviec je Martin Rada, alias Bubo