Sme.sk | Humenský Korzár | Spravodajstvo | Zubry Poliakom problémy nerobia, v Poloninách sa ich boja

Zubry Poliakom problémy nerobia, v Poloninách sa ich boja

Návrat zubra hrivnatého do voľnej prírody je podľa niektorých vlastníkov  pozemkov v Národnom parku Poloniny kontroverzný. Podmienky v poľských štátnych lesoch sú podľa ich názoru na míle vzdialené od reality v Poloninách.

STAKČÍN. Slovenskí a poľskí zoológovia, vedci, veterinári a ochrancovia prírody mali nedávno možnosť konfrontácie výsledkov snaženia o návrat zubra do voľnej prírody v dvoch susediacich národných parkoch na oboch stranách hranice.

Poliaci napočítali v marci tohto roku v Bieščadoch až 256 zubrov.  Bieščadská populácia zubrov je najväčšou v Karpatoch a druhou najväčšou v Poľsku.

Projektom ich návratu do voľnej prírody sa od roku 1998 zaoberá holandská mimovládna nadácia Large Herbivore Foundation. Ich návrat do Karpát aj financuje.

„Cieľom je stabilizácia počtu jedincov a ich pretrvávanie v Karpatoch,“ povedala výskumníčka Alexandra Vološin-Gałęzová z ústavu zoológie poľskej akadémie vied.

Podľa odborníkov zubry potrebujú pre život veľké rajóny, ktoré v Európe miznú. Vhodná oblasť na chov a stabilitu genofondov je práve  v Karpatoch.

Galezová uviedla, že zubry žijú na území Poľska vo voľnej prírode na miestach, kde neprídu do styku s ľuďmi. V lete sa sťahujú do vysokých horských polôh, v zime schádzajú do nižších.

Zdôraznila, že zubry sú natoľko plaché, že ich náhodné stretnutie s človekom je skoro nemožné. „O takomto prípade ani nevieme. Zubry sa ľuďom vyhýbajú,“ zdôraznila.

Poliakom problémy nerobia

Ján Mazur, zástupca poľských štátnych lesov, lesného závodu v Stuposianoch, vysvetlil, že územie, kde zubry žijú, tvoria lesy, ktoré patria štátu.

Ten sa podieľa nielen na financovaní  nákladov spojených s návratom a pobytom zubra vo voľnej prírode, ale aj s prípadným vyplatením škôd, ktoré zubry spôsobujú.

O  vážnych problémoch so zubrami Poliaci nehovorili. Vraj nie sú. V zime ich prikrmujú, aby neschádzali kvôli potrave do nižších polôh, bližšie k obývaným lokalitám.

Na zubry nemajú ťažké srdce ani slovenskí ochrancovia prírody.

V roku 2003 bola Štátna ochrana prírody SR oslovená zo strany holandskej mimovládnej organizácie Large Herbivore Foundation (LHF) so žiadosťou o spoluprácu na projekte návratu  zubra v NP Poloniny.

Do tohto roku prechádzali do Polonín voľne žijúce zubry z Bieščad. V roku 2004 priviezli prvé kusy z Holandska, Švajčiarska a Talianska do zvernice v Ruskom a rok nato ich vypustili do voľnej prírody.

Kráľ pralesa - magnet turizmu

Zoológ Štefan Pčola zo Správy Národného parku (NP) Poloniny uviedol, že „slovenská“ črieda sa  pohybuje aj v končinách vysídlených obcí v okolí vodárenskej nádrže Starina.

Zubry priťahujú ovocné stromy v intravilánoch a extravilánoch vysídlených obcí.

Neobchádzajú ani senníky, v ktorých miestni poľovníci prikrmujú vysokú zver. V piatich vysídlených obciach,  kde sa pohybujú, pre ne oplotili cintorín.

Hoci momentálne si návštevníci NP Poloniny nové prírastky v aklimatizačných zverniciach nepozrú, u Poliakov sú magnetom národného parku. 

Vlani v máji sprístupnili verejnosti aklimatizačnú zvernicu v Stuposianoch. Do októbra sa na „Kráľa pralesa“ prišlo pozrieť až 47-tisíc návštevníkov.

Ruské a Veľká Poľana: Zubry verzus ľudia

Podľa Juraja Koca a Pavla Bindzára, pôvodných obyvateľov z vysídlených obcí Ruské a Veľká Poľana, sú dopady projektu návratu zubra v Poľsku a na Slovensku diametrálne odlišné.

Koco uviedol, že kým v Poľsku žijú zubry na veľkom neosídlenom území v štátnych lesoch, v Poloninách sa im  zapáčilo práve v lokalitách vysídlených obcí.  Na „súkromnom.“

Lenže pohybujú sa tam, kde aj ľudia. Keďže pozemky v tejto časti NP sú súkromné, vlastníci ich riadne obhospodarujú.

„Zubry tu v Poloninách plaché nie sú. Prichádzajú k nám do sadov. Dívajú sa na nás zblízka bez pohnutia 15 aj 20 minút a nemôžeme ich odohnať,“ povedal Bindzár. Dodal, že na jedného muža zubor zaútočil.

Koco sa ako predseda miestneho poľovníckeho združenia posťažoval, že im zubry v zime vyjedajú krmelce.

Spolu s Bindzárom za vysídlencov, ktorí sa na svoje pozemky pravidelne vracajú, vyslovili obavu z toho, čo bude, ak sa črieda rozrastie. Podľa nich nie je správne, ak by ich zubry mali vytlačiť z ich pôdy.

Pozostatky života v zajatí?

„Zubry sú plaché. Tie voľne žijúce pred človekom utekajú. Lenže čo čakať od zubrov, ktoré k nám priviezli z európskych zoologických záhrad, kde si na ľudí zvykli? “ zamyslel sa Dušan Reiser, predseda Regionálnej rady Klubu Slovenských turistov.

„Momentálne je v čriede 18 zubrov. Je otázne, ako bude napredovať ich vývoj. Hoci nepredpokladám, že sa rozrastú do takých počtov ako v Poľsku, pravdepodobne ich bude časom viac. Naďalej ich budeme v zime prikrmovať, aby sme ich držali čo najďalej od tých lokalít a zabránili škodám, ktoré spôsobujú poľovníkom. Bol tu projekt, ktorý pre jeho iniciátorov skončil vypustením zubrov do voľnej prírody. Faktom je, že črieda sa teraz pohybuje po katastroch piatich vysídlených obcí, kde ľudia obhospodarujú svoje pozemky. Takže konflikty budú asi možné,“ povedal Miroslav Buraľ, riaditeľ Správy NP Poloniny s tým, že riešenie problému budú hľadať.

Vlastníci: So zubrami sme nesúhlasili

NP Poloniny bol vyhlásený v roku 1997. Podľa Maroša Stana, hovorcu ministerstva životného prostredia,  boli pri jeho vyhlasovaní dodržané všetky povinnosti a legislatívne pravidlá vyplývajúce z vtedy platnej legislatívy.

Park sa podľa jeho slov nachádza zhruba na 50 percentách štátnych a na 50 percentách  súkromných pozemkov.

Povedal, že vlastníkov pozemkov pri projekte návratu zubrov štát neobišiel a zástupcovia Štátnej ochrany prírody (ŠOP SR) rokovali aj s miestnymi poľovníkmi a urbariátom. „ŠOP SR disponuje zápisnicami a súhlasnými stanoviskami všetkých dotknutých strán,“ zdôraznil.

Bindzár reagoval, že súhlasili len s umiestnením zubrov v obore, ktorá bola v Ruskom. Súhlas s tým, že zubry sa môžu neskôr voľne pohybovať po ich pozemkoch vraj nikomu nedávali. Nikoho z miestnych vtedy ani nenapadlo, že sa im raz zapáči práve na ich pozemkoch.

Dodal, že urbariát zastupuje len vlastníkov lesných pozemkov a nik z členov urbariátu nedával súhlas na využitie iných súkromných pozemkov.

Stano informoval, že ak zubor spôsobí škody, má poškodený kontaktovať obvodný úrad životného prostredia a požiadať o náhradu škody.

„Do súčasnosti ministerstvo nikto o náhrady škôd, ktoré spôsobil zubor hrivnatý nežiadal. Vyplatená však bola jedna ujma na zdraví,“ povedal.

Dodal, že štát financoval opravu a vybudovanie oplotenia 11 cintorínov, kde zubry spôsobili škody.

„Štát je zodpovedný za škody zapríčinené zubrom a ministerstvo nateraz zmenu v tomto smere neplánuje. Ak sa škody preukážu a vlastník požiada o uhradenie, bude mu vyplatená, a to aj opakovane pri opakovaných škodách, čiže nielen jednorazovo,“ uzavrel.

kor

streda 24. 7. 2013 | Anna Kornajová
© 2013 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.

Zubry v Poloninách nie sú plaché.

Zubry v Poloninách nie sú plaché.

Foto: ilustračné - archív

najčítanejšie
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní
ANKETA